Elektronický podpis
-sú elektronické identifikačné údaje autora (odosielateľa) elektronického dokumentu, pripojené k nemu.
Elektronickým podpisom sa v širšom význame môže označovať aj jednoduché nešifrované uvedenie identifikačných údajov (osobné údaje, ďalej názov a sídlo spoločnosti, rodné číslo atď.) na konci textu v elektronickej (digitálnej) forme, ktoré umožňuje identifikovať (teda jednoznačné určiť) označenú osobu, ale nie pravosť údajov a celistvosť podpísaného dokumentu ani autentizáciu podpísaného.
Elektronický podpis môže vyzerať aj takto:
začiatok podpisu » pxg5UFWH/kZbfbeCUyltcq4FELA+D
ia3kr457LIOnACGM=+ldfuPHoTcYpITaacF*1qyKm
93+rmXWru2J7mHRqz/MstVh5xdACf1qX1+a5kr4ba
4BlL/ZkBqi273/m9rGwu=FMXodSv%5shrDLu537yJ
T628mSgZe8RCd+ « koniec podpisu
Základom elektronického podpisu je šifrovanie. Dvomi základnými typmi šifrovania sú tzv. šifrovanie s tajným kľúčom (známe tiež ako symetrická kryptografia), a šifrovanie s verejným alebo súkromným kľúčom (známe ako asymetrická kryptografia). Výhodou symetrického šifrovania je veľká rýchlosť. Nevýhodou je, že kľúč sa musí k príjemcovi dostať „tajnou" cestou. Ďalším problémom je absencia neodmietnuteľnosti, pretože obidve strany vlastnia ten istý kľúč. Nevýhody symetrického šifrovania rieši asymetrické šifrovanie, kde jeden kľúč je nahradený dvojicou kľúčov, jedným súkromným a jedným verejným kľúčom, ktoré sú vytvárané súčasne a medzi ktorými existuje matematická závislosť. Dáta zašifrované niektorým z dvojice kľúčov je možné rozšifrovať iba druhým z dvojice kľúčov.
Správa zašifrovaná verejným kľúčom môže byť rozšifrovaná len zodpovedajúcim súkromným kľúčom daného páru kľúčov. Tento spôsob šifrovania zabezpečuje dôvernosť správy. Správa zašifrovaná súkromným kľúčom môže byť rozšifrovaná len zodpovedajúcim verejným kľúčom daného páru kľúčov. Tento spôsob sa používa pri vytváraní elektronického podpisu a umožňuje zabezpečiť integritu dát , autentifikáciu odosielateľa a neodmietnuteľnosť zodpovednosti odosielateľa.
